Keď po mne v supermarkete zaútočia paradajky (HIT)

Autor: Simona Štiavnická | 25.5.2015 o 13:01 | Karma článku: 3,76 | Prečítané:  1131x

Vstupujem do supermarketu. Pre väčšinu ľudí celkom radostný pocit a radosť z nakupovania potravín, prípadne skúšania nejakých nových dobrôt. A teraz vstupujem ja. Pri prvom kroku na mňa nenávistne zazrie paradajka.

Pomaly dýcham a idem ďalej. Nič sa predsa nedeje. Som silná osoba a jedna paradajka ma nemôže rozhodiť.

Do košíka si vložím uhorku a postupujem ďalej v nakupovaní. Snažím sa držať sa svojho nákupného zoznamu napísaného na drobnom lístku a nerozptyľovať sa, aby som mohla čo najskôr z obchodu odísť. Vtom sa ma ale začnú citróny necitlivo pýtať:

„Spomínaš si, aké prospešné a skvelé je vypiť každé ráno pohár vody s citrónom?“ Stále ignorujem.

Otočím sa a uvidím zamilovaný pár. Vyberajú si víno na spoločný večer a dievča odbehlo vziať jahody. Začína sa vo mne pomaly zapaľovať plamienok závisti, ktorý je našťastie tlmený mojim druhým ja. Závisť vraj nie je pekná vlastnosť.

Hlboký nádych a výdych. Pokračujem vo svojom nákupnom zozname a do košíka pribúda zeler, cukina, ryža a zemiaky. Dostávam sa do oddelenia čokolád a maškŕt. Zle je – zočila som horkú, 90% čokoládu. Viem, že sa mi po nej vždy do desiatich minút začne točiť hlava. V tomto stave som vždy presvedčená, že odpadnem. Ešte sa mi to, našťastie, nestalo. Ale keby sa to stalo, aspoň by som sa úplne presvedčila svoje maškrtné ja, že ju nemám vkladať do košíka. Zasa tam skočila.

Prechádzam ďalej a začínam sa cítiť ako nájomný vrah. Ešte stále váham, či je dobré spáchať na vlastnom tele zločin. Stále je čas na rozmyslenie si tohto činu. Je tu možnosť urobiť zopár krokov späť a  čokoládu vrátiť na pôvodné miesto. Utekám z miesta činu a radšej zrýchľujem krok. Do košíka pridávam čerstvý šalát a krásne reďkovky. Zazriem pivo a spomeniem si na Októberfest v Mníchove.

Vedľa mňa stojí mladé dievča. Upravená, priateľský výraz tváre, pekná postava. Nenápadne skontrolujem obsah jej nákupného košíka. Po podrobnom preskúmaní zisťujem, že sa podobá môjmu. Až na paradajky, ktoré sa mi opäť provokatívne prihovárajú. Vedú medzi sebou dialóg o tom, akú výbornú chuť dodávajú zeleninovému šalátu v spojení s olivovým olejom a trochou syra. Nedokážem to viac počúvať, začínam byť vytočená, nervózna a zmätená.

Teplota môjho tela sa zvyšuje a závisť voči tomu milému dievčaťu naberá na intenzite.

Na nákupnom zozname mám ešte jablká. Vezmem ich toľko koľko len dokážem, aby som sa tak skoro nemusela vracať do tohto obchodu s útočiacou zeleninou. Dúfam len, že som neprecenila svoje sily. Nervozita prechádza do štádia hnevu a sebaľútosti. Zamierim k pokladniam a počas cesty sa nostalgicky pozerám na tofu, rukolu, kešu oriešky, mandarínky a tuniaka.

Paradajky na mňa zozadu kričia, že ten tuniak by sa do ich šalátu tiež skvelo hodil.

Konečne prichádzam k pokladniam a predstavujem si ten oslobodzujúci pocit, keď vyjdem zo supermarketu. Vidím, že sa mi to asi nepodarí. Všetky pokladne plne obsadené a ja som nútená čakať ešte minimálne 5 minút. Nenávidím čakanie pri pokladni a všetky marketingové ťahy, ktoré pokúšajú všetky labilné ľudské duše v citovom rozpoložení akom sa momentálne nachádzam ja teraz. Zatváram oči pred sezamovou tyčinkou s medom, ktorú tak zbožňujem.

Pred tým ako zaplatím mi ostatné košíky nezabudnú drzo pripomenúť, že oni sú hodnotnejšie a majú viac vitamínov a minerálov ako ten môj. Zaplatím a ešte pred tým ako vyjdem zo supermarketu, mám chuť podať sťažnosť na tento systém a neprofesionálny a útočný prístup potravín v ňom.

Po pár minútach na čerstvom vzduchu si ale uvedomím, že vediem boj sama so sebou a nevinnými paradajkami a dostávam sa do zacykléného kruhu sebaľútosti. Zastavím sa a dýcham. Prichádza fáza zmierenia sa so situáciou.

Odpúšťam paradajkám, čokoláde, vínu, rukole, syru a napokon aj sama sebe. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?