Odhodlanie prijať modré slniečka (HIT)

Autor: Simona Štiavnická | 28.2.2016 o 13:45 | (upravené 28.2.2016 o 14:27) Karma článku: 3,99 | Prečítané:  569x

A zrazu sedím v reštaurácii v Taliansku, v Benátkach, a čašník mi práve priniesol pizzu. Či sa nepomýlil? Nie.

Po 3 rokoch si ju vychutnám kúsok po kúsku, bez premýšľania o tom ako mi nasledovne môže byť a vymýšľania katastrofických scenárov. Už presne viem ako mi bude a tiež viem, že mi to za tento okamih stojí. Áno, stále mám histamínovú intoleranciu (HIT). Z môjho života ešte nezmizla, ale sme si stále bližšie. Prestali sme proti sebe bojovať a kráčame spolu jednou cestou.

O pár týždňov neskôr dostanem otázku, či som už prišla na to ako HIT prekonať.

Nachvíľu sa zamyslím a uvedomím si, že vlastne áno, prišla som na to! Intolerancia ešte síce nezmizla úplne, ale verím, že jedného dňa sa nadobro rozlúčime. A tak si dám záväzok napísať ďalší článok o tom ako som pri hľadaní mojej vlastnej „zlatej strednej cesty“ pokračovala od zverejnenia posledného článku a možno tým dodať zasa trochu nádeje a odvahy tým, ktorí sú so mnou na ceste.

Poďme ale postupne. Minulé leto som sa rozhodla, po dlhoročnom úspešnom ignorovaní tejto rady od svojich najbližších, jesť pravidelne. A to doslova. Na každé 3 hodiny som si nastavila budík a zjedla som niečo. Nikdy predtým som pravidelne nejedla. Možno poznáte tú výhovorku, že radšej nezjem nič, lebo mi z toho môže byť zle. Áno, môže. Ale nemusí. Na túto pravidelnosť som si pomerne rýchlo zvykla a budík sa čoskoro stal nepotrebným. Moje telo si nastavilo vlastný a samo si pravidelne začalo pýtať energiu.

Ďalší zlom nastal vtedy, keď sa naša rodina rozhodla prejsť na stravu A. Mačingovej. Prečítala som si jej knihu a celkom mi dávala zmysel. Nie som expert na zdravú výživu a ani neviem, či mi je lepšie vďaka delenej strave alebo väčšiemu množstvu zeleniny a ovocia, ktoré prijímam, ale jedno viem - cítim sa oveľa lepšie. Je neskutočne pohodlné naplánovať si jedlo na týždeň, prípadne dlhšie obdobie! Nemusím neustále premýšľať o tom, čo kedy uvarím. Stačí, keď nahliadnem do zoznamu. Toto stravovanie má aj ďalšie výhody, ktoré sa už v knihe nespomínajú. Odkedy som sa rozhodla jesť týmto spôsobom, počúvam samé chvály typu: „350g špagiet a ty sa ani nepodelíš?!“, „A...to vážne zješ všetku tú cviklu?“, „Simi, veď ty ješ ako chlap!“

Keďže na internáte nemám dostatok priestoru na to, aby som cvičila, začala som pravidelnejšie chodiť na power jogu a dlhé prechádzky. Okrem jogy rada navštívim aj zumbu a HIIT, ale tie si doprajem iba občas. Pri oboch sa začne histamín búriť, vraj čo to stváram a mám sa upokojiť. A keď ho dlhšie ignorujem, vyhodí mi to na oči červenými fľakmi po celom tele.

A tak si vravím, že aj keby si namaľoval na moje telo modré slniečka, skvelú náladu zo zumby mi nevezme.

Okrem disciplinovaného jedenia a pohybu som si do svojho života naordinovala aj jednu povinnú kapitolu, s ktorou nebude súhlasiť každý. Táto kapitola má názov „Prehrešky“  a pre moju psychiku je rovnako podstatná. To je napríklad tá pizza v Taliansku, šampanské na oslave, cibuľová omáčka, ktorú som predtým nechutnala, špagety carbonara o polnoci na čerpacej stanici cestou z celodenného výletu v Rakúsku, plánovaný „cheat day“ v spoločnosti mojej milovanej sestry a neobmedzeného množstva koláčov, palacinky s nutelou, banánom a šľahačkou z najlepšej palacinkárne v Brne alebo ten cheesecake, ktorý sa na mňa usmial z výkladu cukrárne pri obyčajnej prechádzke mestom.

A keďže som nezmenila názor na to, že pri HIT ide predovšetkým o psychiku, môžem odporučiť aj zopár kníh, ktoré mi pomáhajú. „Miluj svoj život“ od Louise L. Hay je kniha, v ktorej sú krásne rozpísané súvislosti medzi rôznymi chorobami a stavom našej psychiky. Je to taká „sebadiagnostika“, ktorá vám ukáže na čo sa zamerať. Neskôr sa mi do cesty dostala kniha, ktorá ma postupne učila ako prakticky tieto poznatky využiť a čo môžete pre seba spraviť každý deň napríklad len prostredníctvom meditácie. Táto kniha, ktorá sa už viac zaoberá spiritualitou má názov „Odpútaná duša“ a jej autorom je Michael A. Singer. Dodávateľom každodennej motivácie a inšpirácie je pre mňa momentálne Sheri Rose Shepherd so svojou malou knižkou „Milovanej princeznej“.

Každý z nás má v živote úlohy, ktorými si musí prejsť, aby sa niečo naučil. Ja sa stále viac priatelím s HIT. Sú samozrejme chvíle, keď si nevychádzame – napríklad, keď ja zastávam názor, že bez horúcej čokolády neprežijem a ona sa vyhráža, že sa mi následne veľmi sladko odmení. V predchádzajúcom príspevku som písala, že dokážem byť neuveriteľnou extrémistkou a práve toto je jadro nášho priateľstva. Učí ma nájsť harmóniu v chaose a ideme spolu tou strednou cestou. Občas odbočíme na vedľajšie cestičky, ale už sa dokážeme držať tej s označením „Hlavná“ a ísť ňou spoločne.

A raz, keď s ňou už viac nebudete bojovať a skúsite ju prijať tak ako prišla, občas jej aj poďakujete.

Pretože sa Vám snaží ukázať, že ani tá najťažšia skúška na univerzite, ani stratenie čižiem v Benátkach a ani tá situácia, z ktorej máte momentálne najväčší strach, nie je zďaleka taká závažná a dôležitá ako práve Vaše zdravie.

A vtedy to pocítite - ako Vám v srdci rastie odhodlanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?